Historik Martin Lacko: Šanca, že sa nájde Smoradov hrob, je mizivá

Pomocnú ruku pri objasňovaní záhady zmiznutého hrobu vojaka Karola Smoradu podal aj renomovaný slovenský historik Martin Lacko.

Historik Martn Lacko publikoval viac ako tridsať štúdií a je autorom niekoľkých monografií.Historik Martn Lacko publikoval viac ako tridsať štúdií a je autorom niekoľkých monografií. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ-ĽUBOMÍR ĎURINA, ÚPN)

Počas druhej svetovej vojny sa cez obrovské záplavy v ukrajinskom mestečku Stryj utopil aj vojak z Hnilca. Dcéra Viera Piskláková pátra po otcovom hrobe. Pomocnú ruku pri objasňovaní záhady zmiznutého hrobu vojaka Karola Smoradu podal aj renomovaný slovenský historik Martin Lacko, ktorému je tematika hrobov slovenských vojakov blízka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

MODROVÁ. Autor mnohých publikácií zaoberajúcich sa obdobím druhej svetovej vojny odpovedal aj na naše otázky.

Telo strelníka Smoradu videli po smrti aj dvaja príslušníci našej armády, ktorí boli uvedení ako svedkovia. Prečo mohli byť jeho pozostatky umiestnené na inom cintoríne ako telá ďalších utopencov?

- O tomto údaji som pred pár dňami nevedel. Nazdával som sa, že Smoradovo telo sa nenašlo, lebo v tom zozname pochovaných na stryjskom cintoríne nefiguroval. Ale ak zápis v kmeňovom liste svedčí, že bolo nájdené a pochované, tak predpokladám, že bolo uložené na ten istý cintorín ako jeho zvyšní spolubojovníci. Nebol by dôvod dávať ho na iný cintorín, najmä ak sa v Stryji v tom čase stále zdržovala aj jednotka, ktorej príslušníkom bol. Je tu však ešte jedna dosť reálna možnosť. Že telá utopených boli exhumované a uložené na centrálny slovenský vojenský cintorín pri mestečku Lipovec. Akcia sa konala v priebehu roka 1942. Okrem Lipovca sa začali vytvárať aj ďalšie (Mariupol na Ukrajine, potom Immeretinskaja na Kaukaze).

Môže sa stať, že hrob Karola Smoradu bol už časom zrovnaný so zemou?

- Najprv treba zistiť, kde vlastne leží, či ostal v Stryji alebo bol neskôr exhumovaný a pochovaný v Lipovci. Ak ostal v Stryji, hrob ani nemusel byť úmyselne zrovnaný so zemou, stačí, že sa oň nik nestaral. Za sedemdesiat rokov spustne každý hrob, aj veľký spoločný hrob, najmä ak bol označený len dreveným krížom. Pokiaľ viem, na území Ukrajiny je podnes zachovaná len spomenutá mohyla pri Lipovci a potom cintorín a mohyla v Sanoku, v Poľsku. No pochybujem, že by sa pri jednotlivých hroboch podnes zachovali mená. Dá sa to však overiť.

Aká je šanca, že hrob príbuzní napokon nájdu?

- Že nájdu presne jeho hrob, podľa mňa, veľmi malá až mizivá, aj keď úplne vylúčiť sa to nedá.

SkryťVypnúť reklamu

Ktoré inštitúcie evidujú miesta hrobov pochovaných slovenských vojakov, ktorí zahynuli mimo nášho územia počas druhej svetovej vojny?

- Dokumenty k cintorínom príslušníkov slovenskej armády v rokoch 1939-1945 sú súčasťou archívnych fondov Vojenského historického archívu, ktorý je súčasťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. Tieto dokumenty sú najmä v archívnom fonde MNO-duchovná správa. Zachované sú aj matriky viacerých vojenských jednotiek. Existuje aj rozsiahly fond „Vojenské hroby a cintoríny", no ten sa viaže k hrobom na území SR, ktoré pochádzajú z prvej svetovej vojny. Kedysi v 90. rokoch a aj neskôr pôsobila na Ministerstve obrany SR nejaká sekcia či oddelenie vojnových hrobov, ale podľa mojich terajších zistení už zanikla a túto agendu dostal na starosť vedecký pracovník VHÚ dr. Purdek.

SkryťVypnúť reklamu

Aká ja úplnosť a spoľahlivosť týchto údajov a zdrojov?

- Môžem hodnotiť len to, čo som skúmal ja, a to hroby príslušníkov Zaisťovacej divízie 1941 - 1943, čiastočne Rýchlej divízie. Tie vyzerajú dôveryhodne a sú v zásade komplexne spracované. Aj keď, samozrejme, niektoré mená, údaje, môžu chýbať, veď evidenciu robili tiež len ľudia. A potom nie všetky hroby (presnejšie miesta pochovania) našich vojakov sa dajú dnes zistiť, najmä tých, ktorí zahynuli „na druhej strane frontu", teda v partizánskom zajatí, boli nezvestní, alebo sa ich telá skrátka nenašli - čo je aj prípad niekoľkých vojakoch utopených v rieke Stryj v októbri 1941. Každopádne je potrebný trpezlivý archívny výskum, hodiny a hodiny prechádzania dokumentov.

Akým spôsobom sa môžu pozostalí po obetiach dopracovať k miestu uloženia tela, ak doteraz nezistili, kde je pochované?

- Vyššie naznačeným spôsobom, teda listom, žiadosťou, ktorou sa obrátia na VHA v Bratislave, resp. výpisom údaja z kmeňového listu dotyčného vojaka - ak bol údaj o smrti a pochovaní, samozrejme, zapísaný. Muži ročníkov narodenia 1921 a mladší majú však kmeňové vojenské listy uložené vo Vojenskom archíve v Trnave.

Aké sú vlastne práva štátov rušiť hroby vojakov cudzích armád na svojom území?

- Ako je to definované v právnom systéme, neviem, bolo by to treba overiť na príslušných inštitúciách. Mám ale informácie, že niektoré cintoríny, konkrétne na Kaukaze, likvidovala už samotná slovenská armáda tesne pred ústupom, a to z jednoduchého dôvodu, aby sa zabránilo ich zneucteniu sovietskymi vojakmi, Červenou armádou, čo nebola neopodstatnená obava. Do úvahy musíme brať i to, že bola svetová vojna, keď sa na právo príliš nepozerá. Špeciálne ak ide o ZSSR, kde desaťročia vládol zločinný boľševický systém. A posledná vec, o ktorú by dbal, boli hroby príslušníkov armád, ktoré boli z hľadiska ZSSR okupačné.

Môže byť príčinou nezrovnalostí s hrobom aj fakt, že Smorada bol príslušníkom Slovenskej armády, ktorá počas bývalého režimu bola historicky zatláčaná do úzadia?

- Nielen že „zatláčaná do úzadia", ale povedal by som, že slovenskí vojaci mali byť doslova vyretušovaní z našich dejín. A potom zákonite tento prístup ústil aj do ľahostajnosti k vojnovým hrobom v zahraničí, ale aj doma. Na období po druhej svetovej vojne je najhoršia politizácia. Nielen do kníh a učebníc, na pamätné tabule, ale aj pomníky sa dostávali len mená tých, čo padli na „správnej strane", teda na strane vojnových víťazov. Stačí sa pozrieť na tabuľky, pomníky obetiam druhej svetovej vojny v našich obciach a mestách - nájdete tam len mená tých, čo padli v odboji, v SNP alebo u partizánov. Takýto selektívny prístup tu nikdy predtým nebol. Pozrite sa na pomníky z prvej svetovej vojny. Sú tam mená všetkých padlých, aj tých, čo padli na strane monarchie, aj tých, čo padli v légiách. Čo je najsmutnejšie, takýto selektívny až manipulatívny prístup k našim vlastným dejinám sa v našej politike a spoločnosti príliš nezmenil ani po roku 1989.

SkryťVypnúť reklamu

Viac o strelníkovi Karolovi Smoradovi si prečítate TU.

Výpoveď posledného žijúceho spolubojovníka nájdete TU.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trenčín

Komerčné články

  1. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne
  2. Ikonické hororové postavy, ktoré ťa budú strašiť tento Halloween
  3. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie
  4. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie
  5. Rekreačným poukazom viete zaplatiť aj kúpele pre starých rodičov
  6. Elektrifikujte svoj biznis! Ukážeme vám, ako na to
  7. Sladké bez kompromisov: Ako Schär mení svet bezlepkových dobrôt
  8. Zážitkový víkend. Biela noc priniesla aj prémiovú pivnú zónu
  1. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne
  2. Ikonické hororové postavy, ktoré ťa budú strašiť tento Halloween
  3. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie
  4. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie
  5. Elektrifikujte svoj biznis! Ukážeme vám, ako na to
  6. Na ako dlho majú mladí Slováci nasporené peniaze?
  7. Ako zistíte, že máte v tele zápal
  8. Rekreačným poukazom viete zaplatiť aj kúpele pre starých rodičov
  1. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov 13 970
  2. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie 7 717
  3. Kto nás naozaj zadlžil a prečo Slovákom siahajú na výplaty? 5 997
  4. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich 4 562
  5. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia 4 143
  6. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie 3 613
  7. Nivy Tower je medzi top 10 kancelárskymi budovami sveta 3 234
  8. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať 3 182
  1. Dušan Koniar: Fico je hrdý ako sa hrbí
  2. Monika Albertiová: A vy? Už ste sa videli v zrkadle? Ja áno. Náhodou, mne sa ministerka Šimkovičová páči
  3. Jana Reková: „Poďme vymaľovať“ a iné vety tesne pred kolapsom
  4. Vladimír Bojničan: Biblia ako ideologický predchodca nacionálneho fašizmu a klérofašizmu.
  5. Jozef Stasík: Čin roka
  6. Jozef Drahovský: Nastáva veľký chaos s názvami účtov
  7. Jozef Varga: Nemáme na to ...
  8. Juraj Sališ: Sú predčasné voľby iba fikcia?
  1. Ján Valchár: Fantastické správy z Ukrajiny (a Ruska, hahaha!) 20 247
  2. Radoslav Záhumenský: Tento hrad je len hodinu od Bratislavy a patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska! 🏰 17 229
  3. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije! 11 612
  4. Elena Antalová: Do Šaštína kolenačky, ale pohár vody Mikloškovi..? 8 294
  5. Ján Valchár: Ukrajinská vojna sa presunula na Sibír 7 816
  6. Ján Valchár: Nestačilo Stačilo a Konečná Konečnej (Grad pošól na***!) 4 085
  7. Radko Mačuha: Robert Fico sa stáva premiérom záhrobia. 3 782
  8. Ján Valchár: Ideme budovať humanitárne centrum v Rusku!!! 3 342
  1. Dušan Koniar: Fico je hrdý ako sa hrbí
  2. Věra Tepličková: Spevy s/piatočné alebo Krásna, krásna, kde si sa ty pásla?
  3. Věra Tepličková: Kde zarába vlastná hlava, tam sa v teple dobre spáva
  4. Věra Tepličková: O ne/spravodlivosti alebo Keď Cintulovia rastú ako huby po daždi
  5. Marcel Rebro: Volám sa Marcel, dnes mám 57 rokov a k narodeninám si želám mier!
  6. Radko Mačuha: Robert Fico sa stáva premiérom záhrobia.
  7. Věra Tepličková: Zvrat to ozaj nečakaný, Oskar je vraj uprataný
  8. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Jesenná deratizácia potrvá do konca októbra.


Ilustračná fotografia.

Od začiatku roka do konca septembra sa na cestách TSK stalo 495 dopravných nehôd.


TASR

Na Slovensku sa každý rok viac ako 270 detí a mladistvých stretne s vážnym úrazom na bicykli a ocitne v nemocnici – preto je dôležité myslieť na bezpečnosť už pri každej jazde.


V ktorých regiónoch Blízkeho Východu realizujú slovenské organizácie svoje projekty v rámci Oficiálnej rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid?


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu