TRENČÍN. Nemocnice v Bojniciach, Považskej Bystrici a Myjave fungujú ako príspevkové organizácie Trenčianskeho samosprávneho kraja od roku 2003. Majú vlastnú právnu subjektivitu a zdravotnú starostlivosť poskytujú na základe povolení vydaných krajom.
Ich dlhy voči Sociálnej poisťovni, na energiách, či dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu už presiahli dvanásť miliónov eur. Len za minulý rok vyprodukovali stratu takmer 3,5 milióna eur, klesajú počty hospitalizácií i objednaných výkonov od zdravotných poisťovní.
Lôžka v Myjave sú nevyužité
Zo správy, ktorú vypracoval kraj vyplýva, že 210 lôžok v nemocnici v Myjave je využitých len na 55 percent. V roku 2009 tam hospitalizovali 5586 pacientov, čo je oproti predošlému obdobiu pokles o 324 hospitalizácií. „Počet hospitalizácií závisí najmä od objednávky zdravotných poisťovní," píše sa v správe.
Oproti roku 2008 sa náklady nemocnice zvýšili o 220-tisíc eur, pričom výnosy narástli asi o 137-tisíc eur. Na väčších nákladoch sa najviac podieľali mzdy, odbytové organizácie výrobcov a zákonné sociálne náklady.
„Nízke príjmy od zdravotných poisťovní sú rozhodujúce pre stratovosť nemocnie. Poisťovne si v prípade špecializovanej ambulantnej starostlivosti a spoločných zložiek neobjednávajú dostatok výkonov, ceny za ukončenú hospitalizáciu sú podhodnotené," konštatuje správa.
Poisťovne zohľadňujú hodnotenia nemocníc
Hodnotenia pacientov i svoje vlastné prieskumy zohľadňujú zdravotné poisťovne pri uzatváraní zmlúv s jednotlivými nemocnicami. Zmluvy prispôsobujú aj počtu svojich poistencov, ktorí sa v spádovej oblasti nemocnice nachádzajú.
„Indikátory kvality ustanovené ministerstvom zdravotníctva, vrátane prieskumu spokojnosti pacientov, sú súčasťou kritérií Union zdravotnej poisťovne, ktoré zohľadňujeme pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti," povedala hovorkyňa Union-u Judita Smatanová. V minulom roku podľa nej Union uhradil myjavskej nemocnici hospitalizácie 287 poistencov a dohodol sa aj na podmienkach financovania na rok 2010.
Podobné kritériá berie do úvahy aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Pri dohadovaní zmluvných objemov vychádzame z údajov o vykázanej zdravotnej starostlivosti z predchádzajúcich období a tiež z potrieb našich poistencov," povedala hovorkyňa Petra Balážová.
Zdravotná poisťovňa Dôvera podľa hovorkyne Radoslavy Miklášovej pacientov ani nemocnice nelimituje. „Zdravotníckym zariadeniam uhrádzame starostlivosť podľa toho, ako ju potrebujú a čerpajú naši poistenci. Konkrétny počet hospitalizácií si v nemocniciach neobjednávame," povedala Miklášová.
Plánovaných pacientov, ktorých nahlási nemocnica na základe stanoviska ošetrujúceho lekára, eviduje Dôvera v čakacom zázname a priebežne odsúhlasuje.
„Po tom, čo pacienta odsúhlasíme, je výlučne na nemocnici, kedy ho reálne hospitalizuje. Dôležitá je v tejto súvislosti kapacita nemocnice," povedala Miklášová.
Dôvera podľa nej presadzuje odmeňovanie poskytovateľov vrátane nemocníc na základe plnenia parametrov efektivity a kvality a na základe spokojnosti poistencov. Nemocnice komplexne hodnotí a platby za hospitalizácie upravuje podľa výsledkov tohto hodnotenia. V hodnotení zohľadňujú napríklad prieskum spokojnosti pacientov, náročnosť liečených diagnóz, úmrtnosť, nákladovosť, spádovosť či počet opakovaných hospitalizácií.
Poslanci budú hľadať riešenie
Predaj prebytočného majetku, zníženie počtu výkonov, či lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami by podľa poslancov TSk mohli finančnú situáciu v nemocniciach vylepšiť.
„Prebytočný majetok treba speňažiť, alebo sa ho zbaviť a pomôcť tak nemocniciam. Kompetencia kraja v oblasti nemocníc je spolu so školstvom najdôležitejšia akú má a doposiaľ bolo týmto smerom presúvaných málo finančných prostriedkov," povedal poslanec TSK a primátor Myjavy Pavel Halabrín (nezávislý).
Vôľa robiť zásadné rozhodnutia chýba podľa neho riaditeľom aj preto, že nemajú žiadnu istotu, ako sa budú nemocnice ďalej vyvíjať. „Aj keď urobia všetko pre to, aby nemocnicu ozdravili a dosiahnu nejaké ekonomické výsledky, nemajú žiadnu istotu, že v nej naďalej budú," povedal Halabrín.
„Buď sa budú robiť len výkony v tej výške, akú si poisťovne objednajú, alebo sa budeme snažiť ich presvedčiť, že sú potrebné väčšie objemy. To zadlženie vzniká tým, že sú poddimenzované platby za výkony, ktoré sú prevádzané," myslí si Miloš Pagáč (Smer-HZDS). Na Slovensku sa podľa neho zadlžujú všetky nemocnice a bolo by dobre, aby zdravotné poisťovne platili za výkony toľko, koľko sú naozaj hodné.
Župan Pavol Sedláček (Smer-HZDS) hovorí, že zadĺženie nemocníc je systémový problém. „Riaditelia to často riešia tak, že nadlimitné výkony financujú z peňazí, ktoré by mali odviesť do sociálnej poisťovne. Takto sa to však dlhodobo nedá," povedal Sedláček.
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky. V roku 2010 začali dlhy nemocníc dokonca klesať, čo však bolo dôsledkom pôžičky na oddlženie vo výške 130 mil. eur, ktorú pre ne koncom roku 2009 vyčlenila vláda.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO