TRENČÍN. Vyvražďovanie slovenských Židov počas druhej svetovej vojny je obrovským mementom zverstva, ktorého sa boli schopní dopustiť ľudia. Počas holokaustu zahynulo vyše šesť miliónov ľudí z celej Európy, ktorí sa stali obeťami rasistických bludov a „konečného riešenia židovskej otázky."
Publikáciu zachytávajúcu hrôzy prežité státisícami ľudí predstavila v Trenčíne 15. júla trojica zainteresovaných, historička Katarína Hradská, psychiater a vydavateľ Jozef Hašto a Egon Gál, muž, ktorý v detstve holokaust prežil.
Tragická udalosť v dejinách minulého storočia
Splynované obete, v dobytčích vagónoch násilne odvlečení ľudia, nútené transporty, vraždenie a továrne na spaľovanie mŕtvol. Holokaust je téma, ktorá mrazí aj sedemdesiat rokov od ukončenia fašistických hrôz a segregácie ľudí.
„Je to pre mňa téma bytostne dôležitá a zároveň bolestivá. Chcela som spoznať to nepoznané a to, čo bolo tabuizované. Keď som chodila do školy, o Židoch sme sa nenaučili nič. Preto som chcela otvoriť trinástu komnatu," uviedla spoluautorka publikácie Katarína Hradská.
Mnohí Nemci sa po vojne obávali skutočnosti, ako napáchané zverstvá v koncentračných táboroch Osvienčim, Ravensbrück, Sachsenhausen, Buchenwald, či Terezín vysvetlia vlastným deťom. Téma holokaustu sa pre Hradskú stala nevyčerpateľnou. „Aj keď obdobie Slovenského štátu bolo iba šesťročné, téma židovskej komunity má stále množstvo nezodpovedaných otázok. Židovských občanov na Slovensku, ktorí prežili holokaust, mám zmapovaných. Viem, kto kde žije a sú to poslední z posledných," dodala Hradská.
Egon Gál skončil v detstve v Terezíne
Žijúcich ľudí zo židovského spoločenstva, ktorí prežili na vlastnej koži holokaust, je na Slovensku už iba tristo. Slovenský štát platil Nemcom za každého deportovaného človeka 500 ríšskych mariek. Egon Gál (70) prežil časť detstva v Terezíne a o holokauste dlho nechcel rozprávať.
Ani mnohé matky, ktoré majú vytetované číslo na rukách, nedokázali hovoriť vlastným deťom, čo všetko prežili. Pre Gála je dodnes nepochopiteľné, ako mohli duševne zdraví ľudia páchať takéto hrôzy. „Rodičia ma nechali pokrstiť ako evanjelika. Dúfali, že ma tým zachránia. Do roku 1944 ľudia, ktorí konvertovali, dostali nejaké výnimky. Nedeportovali ma teda v 1942, to by som tu už určite nesedel. Transport som zažil v roku 1944," uviedol Gál.
Heslo Žid nie je človek, len sa mu podobá, dehonestovalo zúfalých ľudí. Podľa Hradskej prezident Slovenského štátu Jozef Tiso si svoj podiel viny v žiadnom riadku svojej obhajoby nepripustil a neprejavil najmenšiu ľútosť, že sa podpísal pod likvidáciu židovskej komunity na Slovensku. „Tiso bol nesmierny obdivovateľ Hitlera a rád by bol nemecký model implantoval na Slovensku," povedala historička. Jozef Tiso s Vojtechom Tukom napokon odvisli na šibenici a ďalší strojca tejto epochy Alexander Mach bol odsúdený na 23 rokov väzenia.
Aktéri holokaustu mali zdvojenú identitu
Iniciátorom vydania faktografickej publikácie HolokaustTragédia slovenských Židov sa stal známy psychiater Jozef Hašto (61) z Trenčína. Svoj pohľad na tému predstavil Hašto aj z odborného hľadiska.
„Holokaust je určitým spôsobom stále tabu. Veľkým tabu bol v Nemecku i v krajinách, kde došlo k vyvražďovaniu Židov a k transportom do vyhladzovacích táborov. Ľudia často o hrôzach nechcú nič počuť," uviedol Hašto.
Podľa jeho slov vznikol dokonca aj medzi obeťami holokoaustu, ktoré prežili, akýsi pakt mlčania. Z psychiatrického pohľadu je to však pochopiteľné. „Ľudia nechcú hovoriť o témach, ktoré sa ich bolestivo dotýkajú. Pri rozprávaní by znovu prežívali bezmocnosť, úzkosť i pocity zúfalstva," uviedol psychiater.
Pamäťová stopa z takejto traumy pretrváva častokrát až do konca života. U páchateľov holokaustu by v mnohých prípadoch psychiater nediagnostikoval žiadnu duševnú poruchu. „Ľudia, ktorí sa aktívne zúčastňovali na vyvražďovaní, pritom mohli fungovať ako starostliví otcovia rodín a milujúci manželia. Žili v zdvojenej identite. Jednou bola identita normálneho občana, druhou identita aktéra vyhladzovania a vraždenia," dodal Hašto, ktorý sa téme holokaustu venuje od roku 1968.