Trenčín neplatí svoje faktúry. Tvrdia to niektorí poslanci. Mesto informácie o zlom hospodárení odmieta.
TRENČÍN. Na zlé hospodárenie mesta poukazujú viacerí poslanci. Svoje tvrdenia opierajú o doklady, ktoré si od mesta vyžiadali. Napríklad spoločnosti Marius Pedersen, ktorá zabezpečuje pre mesto vývoz komunálneho odpadu, neplatí mesto od mája, hoci peniaze od občanov za túto službu vybralo.
„Nechal som si spraviť výpis faktúr, ktoré sú po splatnosti a zistil som, že ich je veľmi veľa," hovorí Robert Lifka (nezávislý poslanec a člen finančnej komisie mesta). Ako tvrdí, mesto spoločnosti Marius Pedersen nezaplatilo tento rok cez tri desiatky faktúr.
Za odvoz smetí neplatia, peniaze však vyberajú
„Trenčín neplatí za údržbu verejnej zelene, ale na to možno nemá peniaze. Neplatí ani za odvoz smetí, hoci od občanov peniaze na túto službu vybralo a do mestskej kasy prišli," hovorí. Podľa neho mesto vybralo od občanov za smeti vyše 1,8 milióna eur, ale nesplatených faktúr je za približne takú istú sumu. "Je neslušné neplatiť za veci, ktoré si objednáme," dodáva Lifka.
Podľa výpisu faktúr, nesplatených k 30. septembru je za viac ako osem miliónov eur, z toho po lehote splatnosti 7,3 milióna a pred splatnosťou za necelý milión eur.
Mesto vo svojom stanovisku uvádza, že táto spoločnosť nemá pohľadávky u mesta Trenčín, ktoré by boli po lehote splatnosti. Finančný riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen Oliver Šujan však potvrdil, že s mestom Trenčín, ktoré je ich najvýznamnejší zákazník z hľadiska pohľadávok i rozsahu služieb, momentálne rokujú o úhradách.
„Sme pripravení na takéto situácie, ktoré nastávajú záverom roka, kedy dochádza k posunom splatnosti z dôvodu vyčerpania rozpočtov samospráv," konštatuje Šujan.
Celkový dlh mesta je 33 miliónov Eur
Šéf opozičného poslaneckého klubu Ladislav Pavlík (Smer) označuje finančnú situáciu mesta za katastrofálnu. Poukazuje, že celkový dlh mesta dosiahol 33 miliónov eur.
„Svedčí to o tom, že mesto sa správalo v uplynulom období úplne nezodpovedne, míňalo oveľa viac peňazí ako malo. Celý systém ekonomiky je veľmi zle nastavený aj pre nevýhodné zmluvy, ktoré mesto v minulosti uzavrelo s viacerými dodávateľskými firmami," hovorí Pavlík. Vedenie mesta viní za to, že neskoro na situáciu reagovalo.
„Informácia o kritickom stave financií sa do zastupiteľstva nedostávali alebo dostávali veľmi neskoro, primátor nezvolal mimoriadne zasadnutie, situáciu riešil cez interné príkazy, škrtal síce výdavkovú časť rozpočtu, škrtal ju neskoro a efekt bol mizivý, lebo prevážna časť týchto peňazí bola už dávno minutá," dodal s tým, že mesto čaká veľmi radikálny a ozdravný proces a najmä systému fungovania ekonomiky mesta.
Trenčín obvinenia odmieta
Mesto tieto informácie odmieta. V písomnom stanovisku, ktoré nám poskytlo uvádza, že podľa zákona o rozpočtových pravidlách nie je potrebné zavádzať ozdravný režim.
„K dnešnému dňu sú záväzky samosprávy vo výške 1,65 percent pričom opatrenia je mesto povinné vykonávať ak by dosiahli výšku 15 percent." Mesto poukazuje aj na prepad podielových daní odkiaľ čerpá značnú časť svojho príjmu. „Niektoré platby zo strany štátu chodili oneskorene a mesto eviduje záväzky aj po dobe splatnosti."
Napriek argumentom mesta ekonomickí analytici z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy radia Trenčín na tretie miesto podľa miery zadĺženia. Ako hovorí riaditeľ inštitútu Peter Goliaš spomedzi dvadsiatky najväčších miest Slovenska má vyššiu mieru zadĺženiu ako Trenčín už len Bratislava a Žilina. „Bilancia mesta je záporná, miera zadĺženosti sa pohybuje na úrovni 43 percent voči príjmom," konštatuje Goliaš.
Dôvodom podľa analytikov je jednak výpadok podielových daní, ale ako tvrdí Goliaš, je dôležité, aby mesto vedelo splácať svoje záväzky. „Je to aj otázka dlhodobého hospodárenia mesta to znamená že keď sa zanedbá hospodárenie v minulosti tak potom sa jednoducho môže ocitnúť v situácii kedy jednoducho nemá peniaze."
Oprava 12.11.2010: V citáte Petra Goliaša o zadlženosti mesta sme v pôvodnej verzii uviedli nesprávny údaj.
