V životopise Jozefa Nováka (1930) má Piaristické gymnázium v Trenčíne výsadné postavenie. Ako uznávaný vysokoškolský pedagóg sa po šesťdesiatich rokoch opäť vrátil na miesto činu.
TRENČÍN. Priekopník slovenského archívnictva oslávil životné jubileum vydaním pamätí. Publikáciu Heraldik bez erbu predstavil na pôde školy, ktorá mu otvorila dvere do sveta vedy. Slávnostný krst z cyklu Poznávame Trenčanov zorganizovala Verejná knižnica M. Rešetku v prvej polovici decembra.
Kariéru zasvätil erbom
Detstvo Jozefa Nováka je späté s rodnými Vrútkami. Vyrastal v obchodníckej rodine. Jeho osud však zmenil riaditeľ miestnej ľudovej školy. Práve na jeho podnet putoval za vzdelaním do Trenčína. Prechodným domovom sa mu stalo Piaristické gymnázium s vlastným internátom (1942 -1950).
Vďaka triednemu profesorovi Štefanovi Pozdišovskému bližšie spoznal prácu v Trenčianskom múzeu i archív bývalej Trenčianskej stolice. Po maturite prehlboval vzťah k histórii štúdiom archívnictva, v tom čase novootvoreným odborom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Profesor Jozef Novák patrí medzi špičku slovenských heraldikov. Výskum erbov skloňoval vo všetkých pádoch. Päťdesiatpäť rokov prednášal problematiku pomocných vied historických, pričom učiteľstvo stále považuje za jedno z najkrajších povolaní. Jeho vedecký i pedagogický prínos stelesňuje množstvo vyznamenaní. Napriek úctyhodnému veku ho neopúšťa optimizmus. Písať pamäti zamýšľal už dlhší čas. „Nie je to spoveď. Opisujem niektoré poznatky a zážitky. Sú tam spomenutí ľudia, o ktorých budú možno niekedy knižky, ale aj obyčajní pešiaci, ktorí zohrali veľkú úlohu v mojom živote," skonštatoval Novák.
Trenčín ako druhýdomov
Mesto Trenčín zostalo autorovi natrvalo v srdci. „Gymnázium malo úžasnú atmosféru, veľmi rád ho dodnes navštevujem. Ak by som sa nedostal sem, bol by zo mňa celkom iný človek," prezradil Novák a dodal, že na internáte sa v jeho ére budoval výborný kolektív zložený z katolíkov, evanjelikov, chudobných aj bohatých chlapcov.
Prezentáciu knihy Heraldik bez erbu zaujímavo doplnil historik Milan Šišmiš. V kocke zhrnul prínos svojho učiteľa k zachovávaniu kultúrneho dedičstva trenčianskeho regiónu. „Profesor Novák začal už ako odborný asistent publikovať o trenčianskych mestských pečatiach.
Jednou z prvých lastovičiek bola výstava Pečate a erby zo zbierok Trenčianskeho múzea v sedemdesiatych rokoch. Venoval sa tiež numizmatike, je zakladateľom slovenskej modernej heraldiky a má veľký podiel na záchrane trenčianskeho mestského znaku," uviedol Šišmiš.
