Na besedu o rizikách odborníci neprišli. Jej organizátor Marián Fillo si myslí, že sa možno obávajú o prácu. Regionálna epidemiologička Mária Štefkovičová však pozvanie nedostala. Niektoré jej reakcie prinášame v článku.
TRENČÍN. V posledný májový deň sa v jednej z kaviarní na Mierovom námestí konali besedy pre verejnosť o očkovaní. Zorganizoval ich aktivista neformálnej občianskej iniciatívy Marián Fillo, ktorý zároveň ponúkol prítomným aj petíciu za slobodnú voľbu v očkovaní. Jej cieľom je dosiahnuť zmenu povinného očkovania na dobrovoľné.
„Prvá dcéra mala po očkovaní nežiadúce účinky, všetko sme ju museli učiť, úplne sa jej zmenil režim, po každom očkovaní bola nervózna. Mladšiu chceme ochrániť,“ povedala na besede mama dvoch dievčatiek, z ktorých staršia má šesť a mladšia rok. Očkovanie mladšej dcérky po dohode s detským lekárom do dvoch rokov odložili.
Slobodný výber v tom, či svoje dieťa zaočkovať dá alebo nie, by prijala aj mama štyroch detí vo veku 13, 10, 7 a 5 rokov. „V rodine nikto pred tým nemal alergie, celiakiu, deti majú, jedno z nich po očkovaní v roku a pol začalo chradnúť a ten stav zotrváva doteraz. Váži 14 kilogramov a o rok ide do školy.“ Na všetkých svojich deťoch videla po očkovaní nežiadúce príznaky. „Ešte stále ich nejaké očkovania čakajú a veľmi silne zvažujem, že ich očkovať nedám,“ povedala.
Podľa Mariána Filla sú v niektorých očkovacích vakcínach okrem iného aj nervové jedy, ťažké kovy, rakovinotvorné látky, geneticky manipulované organizmy, ako aj bunkové tkanivá pochádzajúce z tiel umelo potratených detí. Epidemiologička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne Mária Štefkovičová však namieta, že každá vakcína prechádza prísnym toxikologickým a klinickým skúšaním.
„Podozrenia, že spôsobujú autizmus, cukrovku, alebo dokonca vyvolávajú rakovinu, potvrdené neboli,“ hovorí. Najčastejšie pomocné látky ako hliník, fenol, formaldehyd, laktóza a polysorbát 80 sa podľa nej do vakcín pridávajú vo veľmi malých stopových množstvách a sú sledované aj ich možné nepriaznivé účinky. K tvrdeniu o použití bunkových tkanív z tiel umelo potratených detí epidemiologička uvádza, že ide o väzivové bunky získané jednorazovo pred 40 rokmi z pľúcneho tkaniva odlúčeného plodu.
„Množenie vírusu potrebného pri výrobe očkovacej látky proti ružienke sa nedarilo na iných bunkách, napríklad na bunkách kuracích embrií, ako je to pri iných vakcínach. Odobratie malého množstva väzivových buniek sa udialo iba raz. Odvtedy sa bunková kultúra ďalej umelo množí v umelých živných médiách. Pri výrobe vakcín sa teda v žiadnom prípade nepoužívajú tkanivá ľudských plodov. Táto predstava je zavádzajúca a morbídna,“ zdôrazňuje Štefkovičová a dodáva, že k problematike vydala stanovisko aj katolícka cirkev. Uvádza v ňom, že v prípadoch, kde nie je možné použiť iný postup, je táto metodika akceptovateľná.
Ako povedal Marián Fillo, odborníci chodia na jeho besedy o očkovaní výnimočne. „Pozývame ich, ale málokedy sa stane, že by niekto prišiel. Mnohí sú nahnevaní, cítia to ako osobný útok, ako keby sme im brali prácu, alebo majú presvedčenie, že očkovať treba za každú cenu, hoci to nie je podložené faktami. Reakcie sú rôzne.“ Mnohí lekári sa podľa neho boja ozvať, lebo by to ohrozilo ich profesionálnu kariéru.
„Zatiaľ som pozvánku na besedu s pánom Fillom nedostala,“ hovorí epidemiologička. „Mojím záujmom nie je presviedčať ho o správnosti alebo nesprávnosti jeho presvedčenia. Sústredím sa na trpezlivé vysvetľovanie problematiky rodičom, ktorí k nám prichádzajú.“ Toho, že by aktivity za slobodu v očkovaní zobrali epidemiológom prácu, sa neobáva. „Problematika očkovania je len časť mojej práce a tak, ako ja nemôžem zobrať pánovi Fillovi prácu v oblasti, v ktorej vyštudoval, zdá sa mi nemožné, že by odborník v IT technológiách mohol zobrať prácu lekárovi.“
Podpisy pod petíciu za slobodnú voľbu v očkovaní začali aktivisti zbierať 19. februára 2010. Odvtedy organizujú aj besedy o rizikách očkovania. Ako hovorí Marián Fillo, nejde o marketingovú kampaň. „Sme si vedomí toho, že ľudia o tom málo vedia a bolo by dobré, aby vedeli viac. Chceme, aby boli dostatočne uvedomelí a nemuseli za nich rozhodovať odborníci.“
O liberalizáciu prístupu k očkovaniu sa snaží na Slovensku aj politická strana SaS. Návrh poslanca a lekára Petra Kalista na zníženie pokuty za nezaočkovanie zo súčasných 331 eur na sto však v parlamente neprešiel.
Na Slovensku sa deti plošne očkujú proti jedenástim ochoreniam. Aby sa znížil počet vpichov, používajú sa kombinované vakcíny. „Ide o infekčné ochorenia, ktorých priebeh je závažný, môžu spôsobovať vážne komplikácie alebo dlhotrvajúce až celoživotné následky,“ hovorí epidemiologička.
„Dnes už mamičky prakticky nevedia, čo je novorodenecký tetanus, ako vyzerá dieťa s diftériou, ba dokonca ani s osýpkami alebo mumpsovým zápalom mozgových blán. To sú úspechy povinného očkovania.“ Zníženie zaočkovanosti by podľa nej mohlo viesť k návratu týchto ochorení.
