NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Pôvodný zámer Novomešťanky Michaely Macejkovej (37) napísať básničky pre svoju malú dcéru prerástol až do knižnej podoby.
Mamine básne už nebude recitovať iba jej druháčka Ema, ale od 8. júna aj ďalší malí čitatelia. Zbierku poézie Básne letia do neba práve v tento deň pokrstili písmenkami z cestovín v Základnej škole v Hornej Strede.
Básne sa prihovárajú deťomi dospelým
Takmer dve desiatky básní majú osloviť najmä detského čitateľa, verše však pohladia aj dušu dospelých. „Hľadala som pre dcéru básne do školy. Napokon som sa rozhodla, že jej napíšem vlastné. Úplne prvou boli Školské lavice,“ usmiala sa autorka. Tvorba ju úplne pohltila a dobré nápady si zapisovala aj počas cesty do práce v autobuse.
Jej prvou čitateľkou je vždy kolegyňa Gabika Bartovičová, ktorá zbierku aj pokrstila. „Básne hneď čítam svojim deťom aj žiakom v škole. Detský čitateľ je najlepší kritik. Vždy potom rozmýšľam, čo by sa dalo ešte vylepšiť alebo doplniť,“ prezradila Macejková.
Autorka miluje poéziu, blízka je jej aj próza. V mysli má už cestopisnú knižku, ktorá by mala zachytiť spomienky na jej život v Argentíne v roku 2001.
Písať básne začala už v tretej triede
Literárny debut je výsledkom blízkeho vzťahu autorky k poézii. „Už od detstva som chodila na recitačné súťaže. Mala som rada tvorbu Ľudmily Podjavorinskej a Kristy Bendovej. Recitovala som aj básne v ruštine i angličtine. Prvé rýmovačky som napísala už v tretej triede,“ prezradila poetka, ktorá tvorí najradšej večer.
Vtedy jej malé dcéry už spia a ona sa môže venovať tvorbe nových veršov, v ktorých nechýba láska, príroda, deti, ale aj téma matky a prvých školských dní.
Zo súčasnej doby, ktorá poézii veľmi nepraje, je sklamaná. „Ľudia viac sedia za internetom alebo vôbec na čítanie literatúry nemajú čas,“ hovorí Michaela. Napriek tomu, že je autorkou básní, najviac obľubuje prozaickú tvorbu Charlesa Dickensa.
Ilustrácie a fotografie mladých umelkýň
Príjemnú náladu vylepšia čitateľovi pri čítaní básní aj ilustrácie a fotografie, ktorými je zbierka spestrená. Autorka básní oslovila novomestské tínedžerky. Sprievodné fotografie sú dielom ôsmačky Dominiky Kuvičkovej (14). „Konkrétne básne „zhmotnila“ Dominika fotografiami. Nechýbajú na nich zábery detí či tehotnej mamičky,“ prezradila poetka.
Jej básnickú zbierku milými ilustráciami doplnila stredoškoláčka Lucia Kopolovičová. „Už keď mi dala ilustráciu detskej izby a uplakaného vtáčaťa s boľavým krídelkom, vedela som, že presne také kresby potrebujem. Do ilustrácií Lucia vložila kus seba,“ dodala literárna debutantka.
