Sedemdesiatštyri ročný hudobný klenot rímskokatolíckeho kostola v Dolnej Porube nedávno podstúpil generálnu opravu.
DOLNÁ PORUBA. Organ je považovaný za kráľovský nástroj. Využíva tlak vzduchu, ktorý po stisnutí klávesov rozozvučí píšťaly. Najväčší a najzložitejší hudobný nástroj sa okrem píšťal skladá z registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.
Dolnoporubský organ má píšťaly zhotovené z cínovoolovenej zliatiny a smrekového dreva, miestami skombinovaného s javorom.
Napriek pravidelnej údržbe sa v jeho tónovej škále v poslednom období objavili nedostatky. Odstrániť ich prišli odborníci z Krnova, z mesta v Moravskosliezskom kraji, presláveného tradíciou varhanárskej výroby.
Organová bašta
Založili ju bratia Franz a Otto Riegerovci v roku 1873, pričom ich dielňa sa okamžite stala najdôležitejšou organovou továrňou v Rakúsko – Uhorsku. Výrobky značky Rieger boli číslované s prívlastkom OPUS a začali prudko expandovať do celého sveta.
Prvé varhany vyrobili pre svetovú výstavu vo Viedni. Na Slovensku sa organom typu OPUS mohla ako prvá pochváliť Nová Baňa v roku 1875.
„Vo fabrike som pôsobil dvadsať rokov. V tejto oblasti sme na Krnovsku takmer všetci jej odchovanci. Teraz robím samostatne na živnosť. Okolie Trenčína máme zmapované, naše varhany sú napríklad aj v Trenčianskych Tepliciach. Staval ich tam dokonca môj otec a tajne sme ich tam počas komunizmu prevážali,“ povedal majster
Jakub Vitásek, ktorý s organmi precestoval Európu i Áziu. Ako doplnil miestny farár Miroslav Lysičan, voľba na spomenutú firmu padla po výborných referenciách od spolubrata kňaza z Dubodiela.
Od husí po netopiere
Dolnoporubské varhany OPUS 2841 vyrobili v roku 1938. Sú jednomanuálové, majú päť registrov, z toho jeden drevený pedálový.
Pri tomto modeli je zachované aj manuálne šliapadlo mechu. Práve s mechom súvisela prvá fáza rekonštrukcie nástroja – odstrániť vibrácie a nepríjemný klepot po zahriatí. „Bola poškodená spätná klapka v regulačnej záklopke ventilátora. Pre rozdielne teploty spravidla býva motor umiestnený v rovnakej miestnosti ako organ. Hoci tu to tak nie je, ventilátor funguje spoľahlivo. Mimochodom, ide o starý kováčsky ventilátor, ktorý asi kedysi fúkal do vyhne. Tento princíp je síce v súčasnosti ojedinelý, ale každopádne dobre vymyslený,“ skonštatoval Vitásek.
So svojím asistentom Karelom Vicherom následne odmontovali všetky píšťaly, každú vyčistili husacím brkom a nainštalovali naspäť.
Nanovo pritom naladili tóny vynechávajúce pri používaní spojky. „Pneumatický systém tvorí stará výpustková vzdušnica, kde boli prasknuté membrány. Membrány sú zhotovené z močových mechúrov veľrýb. Meter štvorcový stojí vyše sto eur a dajú sa kúpiť len v Nemecku,“ povedal.
Počas dlhoročnej praxe nemajú varhanárski majstri núdzu o rôzne kuriozity. V píšťalách často nachádzajú zdochnuté netopiere alebo holuby. Podľa Vitáska v Dolnej Porube nič podobné nenašli. Zaujímavou je tiež otázka hodnoty a zloženia organov.
Cena sa odvíja od počtu registrov, len jeden stojí približne 11 000 eur. Nový organ s dolnoporubskými parametrami by stál približne 55 000 eur, súčasný má hodnotu minimálne 20 000 eur.
„Skriňu vždy navrhne architekt. Pri nej materiál nemá žiadny vplyv, píšťaly sú ideálne dubové, ale štandardne sa robia zo smreku alebo z borovice. Robíme ich však aj na zákazky a napríklad v Holandsku si najviac potrpia na mahagónové píšťaly. Samozrejme, drevo musí byť výborne vysušené,“ uviedol Vitásek.
