TRENČÍN. Vykradnuté náleziská z nášho regiónu v rukách priekupníkov a zberateľov. To je výsledok nelegálneho vyhľadávania vzácnych archeologických nálezov pomocou detektorov kovov. Takzvaných detektoristov má zastaviť prísny zákon, ktorý je účinný už dva a pol roka. Jeho spoluautorom je Tomáš Michalík, odborník na túto problematiku, v nedávnej minulosti pracovník ministerstva kultúry. Vysvetľuje, ako tento fenomén ohrozuje kultúrne dedičstvo nielen nášho kraja.
Kto sú vlastne detektoristi a ako pracujú?
- S týmto fenoménom sa stretávame približne posledných 25 rokov; za posledné roky má pritom počet detektoristov skôr rastúcu tendenciu. Sami sa označujú za dobrodruhov, amatérskych archeológov či novodobých hľadačov pokladov. Bez ohľadu na ich pohnútky však detektoristi, hoci niekedy bez zlého úmyslu, ničia archeologické pamiatky a náleziská. Konkrétne chodia s detektormi kovov po miestach zaniknutých osídlení, napríklad po keltských či slovanských hradiskách, vyhľadávajú a vykopávajú archeologické nálezy. Často si myslia, že u nich vo vitrínke má keltská minca či slovanská hrivna väčšiu hodnotu, ako keď je to niekde verejne dostupné v múzeách. Niektorí, nie však všetci, svoje nálezy predávajú. Napríklad na rôznych burzách.
Majú obľúbené lokality aj v našom okolí?
- Dobrým príkladom je vykradnuté významné keltské hradisko v Trenčianskych Bohuslaviciach. Tam sa mi naskytol smutný pohľad, keď som objavil možno 100 dier po týchto „nadšencoch“. Veľa nelegálnych nálezov pochádza aj zo Zemianskeho Podhradia v okrese Nové Mesto nad Váhom či z iných lokalít.
Prečo je táto oblasť u nich taká obľúbená?
- Považie bolo osídlené počas celého praveku či v neskorších obdobiach, od lovcov staršej doby kamennej cez obyvateľov doby bronzovej, Keltov či Slovanov až po obyvateľov stredovekých hradov, miest a osád. Každá z týchto kultúr tu zanechala pozostatky svojich sídlisk či pohrebísk, často s bohatou materiálnou kultúrou, kde môžu títo hľadači pokladov nájsť veľa cenných nálezov. Považie je však len jedným kamienkom v slovenskej mozaike vykrádania archeologických lokalít. Rovnako – ak nie viac – je postihnutá oblasť Malých Karpát, Turca, Liptova či Spiša. Skrátka, na Slovensku niet väčšej oblasti, ktorá by bola uchránená detektoristických aktivít.
Zdôvodňujú si túto záľubu?
- Často argumentujú tým, že keby nález nenašli oni, tak by to v zemi zostalo, čo je však trochu zavádzajúce tvrdenie. Bronzová sekerka či rímska minca sú v zemi stovky či tisícky rokov, tento argument jednoducho nepripadá do úvahy.
Ako zabrániť šíreniu nelegálneho vykrádania nálezísk?
- Keď som pracoval v roku 2011 na ministerstve kultúry, pripravili sme v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra novelu Trestného zákona. Riadna právna úprava je nevyhnutným základom pre boj s archeologickou kriminalitou. Samozrejme, legislatíva sama o sebe žiaden problém nevyrieši, ak nie je nasledovaná praktickou aplikáciou ustanovení Trestného zákona. V Policajnom zbore SR je vyčlenená osobitná jednotka pre boj s kultúrnou a archeologickou kriminalitou. Do odhaľovania vykrádania archeologických nálezísk sa môže zapojiť každý z nás, stačí podať trestné oznámenie.
Kedy vlastne ide o trestný čin?
- Dikcia Trestného zákona hovorí o neoprávnenom vyhľadávaní archeologického nálezu, pričom použitie detektoru kovov je dôvodom, prečo posudzovať takýto čin ešte prísnejšie. Ak hovoríme o detektoristoch, podľa môjho názoru je trestné už samotné používanie detektoru kovov na archeologickom nálezisku.
Čo ak niekto nájde nález mimo náleziska?
- Keď ste niekde na prechádzke a nájdete nejaký praveký črep či starú mincu, podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu by ste to mali ohlásiť krajskému pamiatkovému úradu. Ak nález následne prinesiete napríklad do múzea, reálne sa nedopúšťate priestupku, hoci zákon formálne predpokladá ponechanie nálezu priamo na mieste, aby ho mohli vyzdvihnúť oprávnení archeológovia. To však v praxi často nie je možné a preto sa, podľa môjho názoru správne, toleruje odovzdanie takéhoto náhodného nálezu, za ktorý môže náhodný nálezca, nie však detektorista, dostať nálezné, a to až do výšky hodnoty tohto nálezu. Ak archeologické nálezy cielene nevyhľadávate, nedopúšťate sa žiadneho porušenia zákona. Nikto nemá záujem trestať ľudí, ktorí nevykrádajú archeologické náleziská.
Informujete o tom aj ľudí?
- Momentálne šírime osvetu medzi ľuďmi a obyvateľmi obcí, ktorí by si mali uvedomiť hodnotu ich kultúrneho dedičstva. Ja sa budem najbližšie obdobie snažiť o spoluprácu Trenčianskeho múzea s verejnosťou, okrem iného formou špecializovaných prednášok či konzultácií pre ľudí, ktorí sa nemusia orientovať v pamiatkovom práve, ale chcú pomôcť zachrániť kultúrne dedičstvo vo svojom okolí a pritom nebudú mať záujem porušovať zákony. Ľudia by si mali uvedomiť, že detektoristi v ich okolí ničia doklady našej spoločnej minulosti. Z lokality môžu vykopať nález, ktorý môže presláviť práve vašu obec či mesto. Stačí si len predstaviť, čo by ostalo napr. zo známej hrobky príslušníka germánskej elity v Poprade – Matejovciach, keby ju pred archeológmi navštívili detektoristi. Nemali by sme unikátne zachovanú hrobku s nálezmi dreveného nábytku, ktorú obdivujú v celej Európe, ale namiesto toho by mal jeden človek v zbierke o jednu zlatú mincu navyše.
Koľko týchto novodobých hľadačov pokladov tu pôsobí?
- Na Slovensku odhadujeme okolo 5 až 10 tisíc detektoristov, v Čechách je ich viac, približne 20-tisíc. Čísla sú však len veľmi orientačné, z prirodzených dôvodov neexistuje žiadna databáza detektoristov. Nie je to teda len koníček niekoľkých desiatok ľudí, ich počet sa stále zvyšuje.
Narúšajú tí ľudia činnosť archeológov?
- Samozrejme a to veľmi vážne. Pri vzácnom náleze je jeho výpovedná hodnota oveľa vyššia, keď ho vykope archeológ, ako len nejaký amatérsky nadšenec. O viac ako o nález samotný nám ide o nálezové okolnosti, ktoré v modernej archeológii hrajú najvýznamnejšiu úlohu. Napríklad, ak ide o bronzový nástroj môžeme zistiť, že bol súčasťou nejakého hromadného nálezu, ktorý vieme napríklad datovať do 13. storočia p. n. l. Alebo na základe rímskej mince na germánskej lokalite vieme podrobnejšie určiť dobu existencie germánskej osady. Pre detektoristu je to však len obyčajná minca, akých sú na Slovensku stovky... Celkovo nám pri činnosti týchto ľudí uniká veľmi veľa nálezových informácií. Smutná pravda je tá, že v súčasnosti veľmi pravdepodobne viac významných nálezov nachádzajú detektoristi ako archeológovia.
Existujú aj organizované skupiny?
- Áno. Existujú „pešiaci“ v teréne, ktorí chodia s detektormi, potom sú ľudia, ktorí to skupujú a predávajú ďalej. Vo svete sú tieto prípady bežne publikované; poznáme prípady celých sietí sprostredkovateľov. Nálezca samotný často dostane len zanedbateľné percento hodnoty, za ktorú sa nález v konečnom dôsledku predá. Tieto predmety sa dobre predávajú na zahraničných aukciách alebo burzách, aj za tisíce eur. Slovensko sa tak stáva jedným z polí čierneho trhu s kultúrnym dedičstvom, čo je však celosvetový problém. Pamiatky a náleziská sa vykrádajú v Grécku, Turecku, Rusku, Egypte, juhovýchodnej Ázii, USA či v celej Európe. Ak sa poklad keltských mincí nelegálne vykope a vyvezie z Trenčianskych Bohuslavíc alebo z inej významnej lokality, tak ide o nenávratnú stratu na našom spoločnom kultúrnom dedičstve. Pamiatkové, historické a archeologické hodnoty jednoducho prestanú existovať. Definitívne.
Predávajú sa tieto nálezy aj na burzách v regióne?
- Ak prídete na tunajšiu burzu, často na prvý pohľad tie najcennejšie nálezy neuvidíte. Ale stačí sa predávajúceho opýtať, či neschováva napríklad niečo staršie. A často to vytiahne zabalené v novinách. Máme aj informácie, že tí ľudia, ktorí prednedávnom beztrestne predávali archeologické nálezy, sú už opatrnejší, odkedy sa o tom začalo verejne rozprávať.
Oboznamujete s týmto problémom aj odborníkov?
- Školil som pamiatkarov, policajtov, dokonca som mal prednášku pre pyrotechnikov, lebo za archeologický nález sa považujú aj militárie, to jest nálezy vojenského charakteru, ak pochádzajú z čias druhej svetovej vojny alebo sú staršie. Snažím sa problém primerane vysvetliť aj študentom na Katedre archeológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde je v rámci prednášok z práva ochrany kultúrneho dedičstva archeologickej kriminalite u nás a vo svete venovaná osobitná hodina.
