dôchodku sa nechystá.
TRENČÍN. S hokejovou kariérou začínal ako druhák na základnej škole v rodných Topoľčanoch. Partia kamarátov zo sídliska sa rozhodla zúročiť talent nielen na klzisku medzi panelákmi, ale aj na zimnom štadióne. „V sobotu boli na prvom tréningu kamaráti. Ja som sa pridal o deň neskôr. Otca som zobudil ráno o piatej hodine a drží ma to doteraz. Nikto ma nenútil, od prvého momentu ma rodina neuveriteľne podporovala. Otec chodil so mnou na tréningy a zápasy. Mama vytvárala zázemie, aby všetko fungovalo správne,“ povedal na úvod Tibor Melichárek. Hokej ho baví dodnes. Ani na jedinú sekundu ho nenapadla myšlienka so všetkým skoncovať.
Takmer nestihol zápas
Do roku 2000 odohral všetky zápasy v drese prvoligových Topoľčian. Najmä tá posledná mu vyšla nad očakávania, keď mal priemer viac ako jeden kanadský bod na zápas. Následne na jednu sezónu prestúpil do bratislavského Slovana. Do Trenčína prišiel v roku 2002. „Už niekoľko rokov predtým bol môj príchod do Trenčína otvorený. Napokon som sa tu dostal, ale cez Slovan. Spomínam si na to dobre. V piatok prišiel do Bratislavy vtedajší manažér Piovarči so slovami, že má záujem, aby som hral za Duklu. Rozhovor trval dvadsať minút a šiel som sa zbaliť. Už v ten večer som nastúpil proti Zvolenu. Prehrali sme o dva góly,“ spomínal Melichárek, ktorému veľa nechýbalo, aby do duelu vôbec nenastúpil. Pre už vtedy kolabujúcu dopravu v Trenčíne takmer nestihol predzápasové rozkorčuľovanie. Tréner Dušan Gregor mu jasne naznačil, že ak by meškal ešte čo i len minútu, sledoval by zápas z tribúny.
V tíme s hráčmi NHL
Za dlhoročnú kariéru sa z majstrovského titulu tešil iba jediný raz. A bolo to práve pri poslednom titule Dukly v roku 2004. Káder sa budoval dlhšiu dobu a bol postupnými krokmi nasmerovaný k úspechu. „V majstrovskej sezóne sme mali neuveriteľne silný tím a titul bol v správnych rukách. Mali sme aj na viac, no nepodarilo sa nám udržať správny smer aj v ďalších rokoch,“ pokračoval Melón, ako ho spoluhráči prezývajú. Podobne vysoké ciele mala kabína aj o rok. V NHL nastala z dôvodu nezhôd o platovom stope výluka. Hráči sa zo severoamerického kontinentu presunuli do Európy. Silná útočná trojica Hosssa, Demitra, Gáborík bola postrachom. Očakávaná obhajoba sa však nekonala. Semifinálová séria sa skončila prehrou 3:4 so Slovanom. Najmä Paľo Demitra mal ťažké srdce na rozhodcov. „Pre nás všetkých bola škola hrať s takými hokejistami. Kvalitu aj potenciál sme vtedy mali neskutočnú. Všetkých mrzelo, ako sa to skončilo. Semifinále poznačila veľká nervozita a emócie.“
Prestup do Novosibirska sa nekonal
Sezónu 2006/2007 odohral vo veľkom štýle. Už v základnej časti nazbieral šesťdesiat kanadských bodov. Útočná formácia s Jánom Pardavým starším a Jaroslavom Kóňom sa stala postrachom súperov. Aj vďaka jej výraznému prispeniu sa Trenčín posledný raz dostal až do finále extraligy. „Pod vedením Antonína Stavjaňu sme hrali veľmi pekný hokej. Naša päťka bola perfektne kombinačne vybavená. Videli sme sa na ľade aj naslepo, boli sme produktívni,“ spomína v dobrom na „parťákov“ z útoku. Vďaka skvelým štatistikám už počas prebiehajúceho play-off podpísal novú zmluvu. Ako tridsiatnik sa chystal na prvý zahraničný angažmán. Mal sa stať hráčom posledného ročníka ruskej Superligy v drese Novosibirska. „Celú jar som riešil prípravu na Rusko. Nakoniec mi dva týždne pred odchodom dali informáciu, že potrebujú brankára a obrancov a dvaja útočníci končia. Odchody hráčov neboli ešte pod takým prísnym dohľadom ako je to teraz v KHL. Tri mesiace som bol presvedčený, že idem na východ,“ dodal smutne.
Tiborovi Melichárekovi tak nezostávala iná možnosť, len si hľadať inú alternatívu. Obnovil kontakt s pražskou Spartou a od nového ročníka brúsil korčule v Česku. „Napokon boli naši západní susedia jedinou zahraničnou skúsenosťou. Zažil som tam lepšie aj horšie chvíle. Hokej sa tam hral na vyššom leveli. Bol som v tímoch, ktoré mali históriu a fungovali profesionálne. Páčilo sa mi,“ poznamenal na margo Sparty, Českých Budějovíc a Třinca.
Návrat do Trenčína
Účastník dvoch svetových šampionátov sa do Dukly vrátil na jeseň po dvoch ročníkoch v drese piešťanských havranov. „Mohol som zostať aj v Piešťanoch. Oslovili ma trenčianski funkcionári, že by mali o moje služby záujem. Oproti uplynulej sezóne chceli posilniť kabínu o skúsených hráčov a dostať sa na vyššie priečky. Vždy som v Dukle rád hral a som tu spokojný,“ nechal sa počuť Melichárek.
500 zápasov za Duklu
V decembri zažil vo svojej kariére jeden pekný míľnik. V červeno-žltom drese odohral už päťstý zápas. Sám si štatistiky nevedie. O všetkom sa dozvedel od novinárov. „Ak niekto odohrá päťsto zápasov v jednom drese, to už je úctyhodný výkon. Ten hráč musí dačo dokázať, vyhýbajú sa mu zranenia. Teší ma, že som niečo také dokázal a že Dukla stále stojí o moje služby.“
Na ľade tvorí nerozlučnú dvojičku s Vladimírom Nemcom už niekoľko rokov. Správna chémia medzi nimi ladí na ľade aj mimo neho. „Sme spolu takmer každý deň. Vidíme život rovnako, bývame kúsok od seba, takže sa navštevujú aj naše rodiny,“ doplnil s úsmevom.
Dvoje narodeniny
Jedny narodeniny oslavuje v novembri a druhé ho čakajú na konci januára. Chyba v záznamoch vytvorila nezrovnalosti, kedy sa vlastne Tibor Melichárek narodil. „Niekde vypadla jednotka. Narodil som sa v jedenástom mesiaci. Mediálny manažér v Sparte Praha sa to snažil upraviť na rôznych portáloch a wikipedii, ale nie všade sa to ešte podarilo. Aj chalani v kabíne sa zo mňa smiali. Vraj oslavujem až dva razy do roka,“ povedal úsmevnú príhodu otec dvoch dcér.
V novembri tak oslávil už tridsiate ôsme narodeniny, ale na dôchodok sa ešte nechystá. „Necítim sa byť starý.
Hokej si užívam a baví ma. Možno aj preto, že neviem, ktorá sezóna bude tá posledná. Môžem skončiť kedykoľvek. Pokiaľ mi to zdravie dovolí a budem mať čo na ľade ponúknuť, rád by som ešte nejaký ten rôčik pohral. Rád by som s Duklou ešte niečo zažil. Človek už v tomto veku štatistiky nerieši. Zaujímajú ho skôr tímové úspechy,“ zamyslel sa Melichárek.
Má vysokoškolský titul
Ak chcel hrať hokej, musel sa učiť na jednotky. Taká bola podmienka, ktorú mu zadala mama, inak učiteľka na gymnáziu. Za splnenie úlohy dostával výborný servis. V rodičoch mal podporu a veľa mu obetovali. Keď ukončil strednú školu, prišla na rad otázka, čo ďalej.
„Všetci sme sa zhodli na tom, aby som pokračoval aj na vysokej škole. Za mojich mladých čias neboli také rozmanité hokejové možnosti. Potreboval som poistku, ak to s hokejom nevyjde. Bol som študentom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Hoci som nenavštevoval pre povinnosti všetky prednášky, štátne skúšky som zvládol perfektne a odniesol som si jednotky,“ pochválil sa Melichárek.
Po skončení aktívnej kariéry má preto na výber, či sa bude venovať hokeju naďalej, alebo sa dá na ekonomickú dráhu. „Obidve sféry ma lákajú. Uvidím, čo život prinesie. Verím v to, že si nájdem uplatnenie v takej oblasti, ktorá ma bude baviť. Ak by to bolo v hokeji, rád by som zúročil nadobudnuté skúsenosti,“ zakončil rozhovor Melichárek.
